Knižnica mládeže mesta Košíc

1.  Ktorá kniha bola v detstve vaša najobľúbenejšia?

2.  Chodievali ste ako dievča do knižnice?

3.  Ktorú knihu odporúčate čitateľom Knižnice pre mládež mesta Košice?

4.  Čo vám dávajú knihy?

MAGDA VÁŠÁRYOVÁ , politička, diplomatka, herečka, autorka piatich kníh. Pochádza z Banskej Štiavnice, žije v Bratislave.

1. Ktorá kniha bola v detstve vaša najobľúbenejšia?

Ako päťročná som sa naučila čítať a ako šesťročná som dostala českú knihu „Dášenka čili život šťěněte“, ktorú napísal a ilustroval Karel Čapek. Pamätám si, že som sa otca musela spýtať, čo znamená v češtine „ocásek“ (chvost). Milovala som Čin – čin  Ľudmily Podjavorinskej.

2.  Chodievali ste ako dievča do knižnice?

Môj otec bol profesorom literatúry a doma sme mali obrovskú knižnicu. Do dvadsiatich rokov som stihla prečítať všetky významné klasické diela svetovej literatúry.

3. Ktorú knihu odporúčate čitateľom Knižnice pre mládež mesta Košice?

Odporúčam historické romány.

4. Čo vám dávajú knihy?

Som knihomoľ. Aj keď teraz mám na čítanie menej času, prečítam tri – štyri knihy týždenne. Málo čítam romány, pravda, slovenské áno, zameriavam sa na literatúru faktu. Najnovšie som čítala Máraiove denníky súčasne  s Hečkovými denníkmi.

1. Ktorá kniha bola v detstve vaša najobľúbenejšia?
2. Chodievali ste ako chlapec / dievča do knižnice?
3. Ktorú knihu odporúčate čitateľom  Knižnice pre mládež mesta Košice.
4. Čo vám dávajú knihy?

 NORA BARÁTHOVÁ, spisovateľka napísala 18 kníh), historička (spracovala 21 odborných  publikácií). Žije v Kežmarku.

 1.

Mojou najobľúbenejšou knižkou v detstve bola bezpochyby Lietajúca trieda od Erika Kästnera a Maroško od Martina Rázus. Tá druhá v tom čase (1950-1960) patrila medzi „zakázané“ knihy, lebo autor nevyhovoval zásadám socialistického realizmu, bol buržoáznym  politikom, nacionalistom a čo najhoršie – evanjelickým farárom. Úplne zlý kádrový posudok. Avšak – on i jeho dielo prežilo do súčasnosti, kým na socialistických realistov a poplatníkov vtedajšej doby si už nikto nespomína.

 2.

Chodievala som najprv do školskej a potom do mestskej knižnice, hoci naša domáca knižnica im vtedy dosť konkurovala a mala také tituly, aké vtedy verejné knižnice mať nemohli. Viac som využívala knižnicu ako študentka a historička, zohnali mi aj to, čo sa inak nedalo.

 3.

Ak mám niečo odporúčať, tak sú to knihy, ktoré čitateľovi niečo aj dajú – napr. knihy o našich opravdivých osobnostiach, aby sme boli hrdí na Slovensko nielen vtedy, keď sa hrá hokej, ale vždy – máme krásy a ľudí, na ktorých môžeme byť pyšní. Na druhej strane – ak si chceme rozvíjať fantáziu, môžeme siahnuť aj po Harry Potterovi – ako to občas robím ja :-) . Len, prosím, nenadchýnajte sa knihami, ktoré nazývame „limonádami“ – kde si milionári berú chudobné dievčatá...

 4.

Knihy, pokiaľ sú solídne a na základe pravdy písané, nás všeličomu naučia. V tom je ich zmysel. Osobne si myslím, že knihu ako takú nič nedokáže nahradiť.

IVAN SOGEL, herec a umelecký šéf Bábkového divadla v Košiciach.

Spomínam si na svoju prvú knihu, ktorú som dostal od svojho uja. Bola to kniha    Nevedko v Slnečnom meste od Nikolaja Nosova. Moja sestra mi zasa darovala knihu Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice. Boli to moje prvé knihy, ktoré som si ako detský čitateľ veľmi obľúbil a vryli sa mi do pamäti navždy. 

      Odvtedy som začal čítať pravidelne a pravidelne som navštevoval knižnicu, v ktorej sa mi vždy podarilo objaviť nového autora, či knihu, ktorá ma zaujala. Neskôr som akosi plynule prešiel na dobrodružnú literatúru a na knihy s indiánskou tematikou, ktoré ma ako chlapca nesmierne priťahovali. Boli to hlavne knihy Karla Maya. Dodnes si na ne veľmi rád spomínam a odporúčam ich aj čitateľom KMK. Či už to boli knihy DUCH  LLANA  ESTACADA, VINNETOU, SYN  LOVCOV  MEDVEĎOV, POKLAD  NA  STRIEBORNOM  JAZERE, teda spomínané mayovky, z ktorých mnohé boli neskôr sfilmované a ja som si ich nedočkavo išiel pozrieť do kina a porovnával literárnu a filmovú podobu toho istého diela. Alebo knihy Agathy Christie VRAŽDY  PODĽA  ABECEDY,  DESAŤ  MALÝCH ČERNOŠKOV, VRAŽDA  V ORIENT  EXPRESE,  OPONA,  SMRŤ  NA  NÍLE, NEKONEČNÁ  NOC  a mnohé iné...

     Neskôr, na strednej škole, som začal čítať poéziu a tá ma natoľko uchvátila, že som sa pokúšal aj o vlastné verše. Ale tým asi prejde každý mladý človek. A odtiaľ som sa odrazil k umeleckému prednesu poézie a prózy a neskôr som začal recitovať  súťažne. Každý vek prináša svoje a ako človek dozrieva, začína čítať aj náročnejšiu literatúru. Aspoň tak tomu bolo v mojom prípade.

      Knihy sa stali mojou srdcovou záležitosťou a na vysokej škole som si už začal budovať svoju vlastnú knižnicu. Moja cesta viedla teda od detských kníh, cez dobrodružnú literatúru k náročnejšej lektúre  k umeleckému prednesu a odtiaľ k divadlu. Od pravidelnej návštevy knižnice k  návšteve kníhkupectiev až po vybudovanie vlastnej knižnice. Dnes chodím do knižnice síce už menej, pretože doma mám množstvo kníh, výborných autorov (našich i svetových) – knihy, ktoré som ešte nestihol prečítať a stále si svoju knižnicu dopĺňam. Pravidelne navštevujem kníhkupectvá Artfórum a Panta Rhei, ale aj iné, kdekoľvek s naším divadlom hosťujeme.

     Knihy ma obohacujú o nové poznatky, často sú pre mňa inšpiráciou pre vlastné  námety a keďže sa naplno venujem divadlu, hovorím si, že literatúre sa budem venovať neskôr. Verím, že tento sen si raz splním.                                                                                      

ANKETA

 Milí čitatelia, v našej ankete budeme za vás klásť otázky zaujímavým ľuďom. Dajte nám vedieť, koho myšlienky by ste si chceli prečítať. Píšte na adresu Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.   

 Naše otázky:

1.  Ktorá kniha bola v detstve vaša najobľúbenejšia?

2.  Chodievali ste ako chlapec / dievča do knižnice?

3.  Ktorú knihu odporúčate čitateľom Knižnice pre mládež mesta Košice.

4.  Čo vám dávajú knihy?

MARIÁN  ČEKOVSKÝ

je slovenský hudobník, spevák, skladateľ, komik a moderátor. Narodil sa v Humennom  (12. 4. 1977), žije v Košiciach.

Jeho sestra Ľubica Salamon - Čekovská je takisto hudobná skladateľka a klaviristka. Hudobníci boli aj ich rodičia.

 1. Ktorá kniha bola v detstve vaša najobľúbenejšia?

Keď som bol menší, viedol Ferdo Mravec a veľa pre mňa znamenali Dobšinského a Andersenove rozprávky. Mal som rád aj Hevierove knižky, lebo som z nich cítil radosť. Zamarovský ma zase previedol mnohými krajinami a uvedomil som si, aký je svet veľký a zaujímavý.

Neskôr som potreboval zažívať pocit strachu a hltal som Draculu...

Ešte neskôr som našiel u babky na pôjde Na západe nič nového a zistil som, že sú aj smutné knihy.

Čoraz viac som vnímal muziku a úžasným objavom pre mňa bolo, že príbeh sa dá vyrozprávať aj pesničkou. Platňa s dobrou hudbou a v peknom oblae sa pre mňa stala to isté, ako krásna kniha.

2. Chodievali ste ako chlapec do knižnice?

Do knižnice som chodieval najmä v čase, keď som sa rozhodol študovať na konzervatóriu nielen klavír, ale aj hudobno-dramatický odbor. Aby som mal prehľad, čítal som všetko možné. Zvlášť som si obľúbil Ľudmilu Podjavorinskú a Ivana Krasku.

Viete, že knižnica je v súčasnosti jediná inštitúcia, ktorá dokáže fungovať aj bez elektriny? Všetko elektrické môže „spadnúť“,  čítať sa dá aj pri sviečke.

3. Ktorú knihu odporúčate čitateľom Knižnice pre mládež mesta Košice?

 Nie všetci sme rovnakí.  Kto rád modeluje, nech číta o modelárstve, ktomá rád hudbu, nech číta o hudbe...

Vynikajúce je to, že na svete je množstvo rozmanitých knižiek. Je úplne jedno, o akej téme čítame, vždy nám to zlepšuje schopnosť vyjadrovať sa, učí nás pohotovo reagovať, odpovedať na otázky. Keď niekto predo mnou začína vetu rozpačitým „tááák...“,  je mi jasné, že nečíta.

Mojim deťom hovorím, aby čítlali nahlas.

4. Čo vám dávajú knihy?

 Knihy mi dávajú relax, pokoj a istotu, že čas strávený nad nimi, sa mi vráti. Čím viac sa z nich dozviem, tým viac si môžem v živote vyberať.